Výrok jedného ufológa z New Yourku.
"Vyrastali sme s myšlienkou, že sme sami. Sami na tejto planéte, sami v tej to galaxii. Diania, ktoré sa práve teraz dejú, nám ukazujú, že to tak nieje. Nie sme sami! Sú tu mimozemské formy života, ktoré sem prichádzajú a zaujímajú sa o náš spôsob života. Skúmajú nás. Otázkou je, dokedy im "len" skúmanie bude stačiť... "
Vysvetlite si to ako chcete je to len na vas či verite alebo nie.

Tutanchamonova kliatba

16. září 2012 v 18:04 | mysy186 |  Mystériá a záhady
26. novembra 1922 si britský archeológ Howard Carter posvietil sviečkou cez malú dieru v dverách hrobky kráľa Tutanchamona v egyptskom Údolí kráľov. Vidíte niečo?" opýtal sa ho muž, ktorý stál za ním; nevedel už dlhšie vydržať to obrovské napätie. " Áno, " odvetil Carter so zatajeným dychom. " Úžasné veci. " Za dverami hrobky, skryté vyše tritisíc rokov pred zvedavými očami, ležali rozprávkové poklady, ktoré pochovali s mladým chlapčenským kráľom, vládcom Egypta v rokoch 1333 až 1323 pred Kristom. Najúžasnejšou zo všetkých pamiatok však bolo samo mumifikované telo Tutanchamona s tvárou zakrytou prekrásnou posmrtnou maskou zo zlata a drahých kameňov. Ležalo vo vnútornej pohrebnej komore a ešte len čakalo na svoje objavenie.

Muž, ktorý stál pri Howardovi Carterovi a ako prvý uvidel poklady mladučkého kráľa, sa už pohľadu na jeho múmiu nedožil. Šesť mesiacov po odhalení hrobky lord Carnarvon, vášnivý amatérsky egyptológ a sponzor Howarda Cartera, nečakane zomrel. Oficiálne jeho smrť pripísali chorobe vyvolanej infekciou ranky po uštipnutí moskyta. V apríli 1923 Carnarvon odcestoval do Asuánu, lebo si už nutne potreboval odpočinúť. Vzrušenie z objavu Tutanchamonovej hrobky ho naplnilo šťastím, ale bol celkom vyčerpaný. Raz ráno si pri holení zaškrabol britvou do miesta na líci, kam ho predtým uštipol moskyt. Do rany sa mu rýchlo dostala infekcia. Druhý deň pri raňajkách Carnavona pochytila horúčka. Dvanásť dní trpel vysokými teplotami a potom keď sa už zdalo, že choroba poľavuje sa jeho stav zrazu prudko zhoršil. Napokon zomrel na zápal pľúc v istom káhirskom hoteli vo veku 57 rokov. Lord Carnarvon bol prítomný len pri otvorení Tutanchamonovej pohrebnej komory. Samu múmiu chlapčenského kráľa odhalili až dva roky po tom, ako Carnarvon zomrel.

Ale zlovestné fámy začali kolovať takmer okamžite po jeho smrti. Za vlasy pritiahnuté historky a najneuveriteľnejšie špekulácie vždy vzrušovali ľudskú predstavivosť. Šíritelia povestí nepripisovali smrť lorda Carnarvona prirodzeným príčinám, ale hroznej faraónovej kliatbe, strašnej pomste dávno mŕtveho egyptského panovníka, ktorá mala postihnúť každého, kto by sa odvážil narušiť pokoj jeho hrobky. Vari je možné, že Carnarvon zaplatil najvyššiu cenu za to, že ignoroval varovanie vyryté v kamennom múre nad vchodom do pohrebnej komory? Nápis vo forme starobylých hieroglyfov znel: "Smrť ubije krídlami každého, kto naruší faraónov pokoj." Naplnila sa staroveká kliatba? Je nesporné, že smrť lorda Carnarvona sprevádzala celá séria bizarných, nevysvetliteľných udalostí.

Presne v okamihu, keď zomrel v káhirskom hoteli Continental, zhasli všetky svetlá v meste a ošetrovatelia musela v jeho izbe pozažíhať sviečky. Nik nevysvetlil ani ďalší záhadný úkaz, ktorý sa odohral tisíce kilometrov odtiaľ v Anglicku vo vidieckom sídle lorda Carnarvona. Jeho obľúbený foxteriér začal zavýjať a štekať. V okamihu smrti svojho pána vydal posledné zavytie, pri ktorom tuhla krv v žilách, prevalil sa na bok a zomrel. Ešte čudnejšia bola skutočnosť, že lekári, ktorí dva roky po Carnarvonovej smrti prezerali Tutanchamonovu múmiu, našli na ľavom líci mŕtveho kráľa jazvičku presne na tom istom mieste, kam lorda Carnarvona uštipol moskyt, čím v konečnom dôsledku spôsobil jeho smrť. Možno spomenuté udalosti pripísať účinkom starobylej kliatby, ktorá sa naplnila, keď Carter s Carnarvonom niekoľko mesiacov predtým vnikli do hrobky a začali dlhý proces katalogizovania a odvážania pokladov faraóna Tutanchamona - umeleckých predmetov neoceniteľnej hodnoty? Alebo to jednoducho bola zhoda nešťastných okolností a či dokonca len senzačná historka vymyslená žurnalistami, aby sa im lepšie predávali noviny?

Ďalšie dve skutočnosti hovoria v prospech kliatby. Lord Carnarvon si veľmi dobre uvedomoval moc a vplyv veľkňazov, ktorí vykonávali pohrebné rituály v starovekom Egypte. V obavách o svoju bezpečnosť po porušení pokoja faraónovej hrobky sa dokonca pred odchodom do Egypta obrátil na známu veštiacu. Jej slová ho vôbec neupokojili. Naopak, zaznelo v nich jasné varovanie: Lord Carnarvon, nevstupujte do hrobky, inak sa vystavíte nesmiernemu nebezpečenstvu. Ochoriete nevyliečiteľnou chorobou a smrť vás zastihne ešte v Egypte."

Ale vidina pokladu a slávy objaviteľa jednej z posledných zachovalých hrobiek v Údolí kráľov boli priveľkým lákadlom. Lord Carnarvon varovanie ignoroval. Mnohé z udalostí obklopujúcich záhadnú smrť lorda Carnarvona by sa dali ľahko odbaviť ako séria zhôd okolností, z ktorej vyťažili spisovatelia a novinári. Ibaže v nasledujúcich mesiacoch roku 1923 pripísali účinkom tejto kliatby aj úmrtia niekoľkých ďalších ľudí, ktorí navštívili hrobku alebo s ňou tým či oným spôsobom mali niečo do činenia. Krátko po smrti lorda Carnarvona jeho nevlastný brat Herbert zomrel na zápal pobrušnice. Ďalší archeológ a účastník expedície Arthur Mace po sťažnostiach na pocit vyčerpanosti a slabosti upadol do hlbokej kómy. Zakrátko zomrel a lekári, ktorí ho liečili boli celkom zmätení: nevedeli sa zhodnúť na príčine jeho smrti. Mace pomáhal Carterovi pri otváraní hrobky. Podobne ako Carnarvon, aj Mace bol v čase smrti ubytovaný v káhirskom hoteli Continental.

Nasledovali ďalšie úmrtia za rovnako podozrivých okolností. V londýnskom hoteli zavraždili egyptského princa Aliho Farmy Beya a jeho brat krátko na to spáchal samovraždu. Ich rod odvodzoval svoj pôvod od samých faraónov. Americký železničný magnát George Jay Gould, blízky priateľ lorda Carnarvona po správe o jeho úmrtí odcestoval do Egypta, aby zistil, či môže nejako pomôcť pozostalým. Pred príchodom do Káhiry sa na niekoľko dní zastavil v Údolí kráľov a požiadal Howarda Cartera, aby mu ukázal hrobku. Počas návštevy prechladol a na druhý deň dostal zápal pľúc. O dvanásť hodín bol mŕtvy. Ďalšou obeťou hrobky sa stal Carnarvonov osobný tajomník Richard Bethell, ktorý pomáhal Howardovi Carterovi katalogizovať poklady nájdené v hrobke. Zomrel vo svojej posteli štyri mesiace po otvorení hrobu, údajne na zlyhanie srdca. Pravda, rozšírili sa povesti, že mohlo ísť o samovraždu. Mal 49 rokov. O niekoľko mesiacov jeho otec lord Westbúry záhadne vypadol z balkóna svojho londýnskeho bytu. Na stolíku v spálni mal postavenú alabastrovú vázu, ktorá pochádzala z hrobky kráľa Tutanchamona.

V priebehu šiestich rokov po odhalení Tutanchamonovej hrobky zomreli neprirodzenou a záhadnou smrťou najmenej dvanásti ľudia nejakým spôsobom spojení s týmto objavom. Po ďalších siedmich rokoch zostali na žive už len dvaja členovia pôvodného objaviteľského tímu. Pravda, jeden z nich sa aj naďalej vysmieval myšlienke starobylej kliatby a pritom mal najväčší dôvod obávať sa jej účinku. Sám Howard Carter, pôvodný objaviteľ hrobky, zomrel v marci 1939 v pokročilom veku celkom prirodzeným spôsobom. Jednako však účastníci otvorenia hrobky a odhalenia jej pokladov nezabúdali na kliatbu, ktorá ako keby si nachádzala nové a nové obete. V roku 1966 egyptská vláda konečne súhlasila so zapožičaním Tutanchamonových pokladov na výstavu v Paríži. Vtedajší riaditeľ správy kultúrnych pamiatok Mohammed Ibrahim bol proti zapožičaniu vzácnej zbierky. Vehementne sa bránil tomu, aby vzácne cennosti opustili Káhiru. Prisnil sa mu sen, že ak to dopustí, jeho život sa ocitne v hroznom nebezpečenstve. Po poslednom neúspešnom pokuse presvedčiť najvyšších egyptských činiteľov, aby zmenili rozhodnutie vlády, vstúpil do zdanlivo prázdnej vozovky, kde ho vzápätí zrazilo auto. Bol okamžite mŕtvy.

O štyri roky neskôr poklady z Tutanchamonovej hrobky previezli do Londýna a vystavili v Britskom múzeu. Prišli si ich pozrieť milióny ľudí. No znova zaúčinkovala kliatba. Prvou obeťou sa stal doktor Gamal Mehrez, nástupca Mohammeda Ibrahima vo funkcii riaditeľa správy kultúrnych pamiatok v Káhire. Neveril v kliatbu a všetky úmrtia vysvetľoval ako nehody a číre zhody okolností. No v noci po prekontrolovaní exponátov pripravených na odoslanie do Londýna zomrel aj on. Nešťastie neobišlo ani ľudí, ktorí cestovali v lietadle s Tutanchamonovým pokladom. Traja utrpeli infarkt, jeden si zlomil nohu a ďalšiemu vyhorel byt. Tajomstvo zostáva neodhalené. Je možné taký veľký počet nehôd a nešťastných úmrtí pripísať čírej zhode okolností? Vari je vysvetlenie naozaj také jednoduché a faraónova kliatba len obyčajný mýtus a predstava poverčivých ľudí? Alebo sa strážcom hrobky podarilo kruto sa pomstiť tým, ktorí sa odvážili narušiť pokoj miesta posledného odpočinku ich mŕtveho vládcu?
 


Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.